•  
  •  
  •  
  •  
  •  

Facebook

Youtube

Kalendár zvozu odpadu

Krízové situácie

Odporúčania pre občanov v súvislosti s vysokými teplotami                                                                                                                                                            

 VYSOKÉ TEPLOTY

 

Extrémne vysoké až tropické teploty prinášajú rad zdravotných rizík, ktoré môžu spôsobovať vážne kolapsové stavy, za istých podmienok vedúce až k prípadným úmrtiam osôb chorých najmä na kardiovaskulárne ochorenia, vysoký krvný tlak, termoregulácie a závažné hormonálne ochorenia. Záťaž teplom môže viesť k poklesu výkonnosti, zvýšenej únavnosti a môže spôsobiť až prehriatie organizmu so zvýšením telesnej teploty, malátnosťou, ospalosťou, bolesťami hlavy, závratmi, nevoľnosťou až zvracaním.

Horúčavy môžu u človeka spôsobiť:

  • dehydratáciu,
  • úpal,
  • prehriatie,
  • kŕče,
  • kolaps organizmu.

Ohrozené skupiny:

  • deti do 4 rokov,
  • starší ľudia nad 65 rokov,
  • ženy – tehotné, dojčiace, s redukčnými diétami,
  • dlhodobo chorí – s kardiovaskulárnymi, respiračným i alebo mentálnymi ochoreniami,
  • ľudia s nadváhou,
  • ľudia užívajúci niektoré typy liekov (na odvodnenie, vysoký krvný tlak, nespavosť...),
  • ťažko zdravotne postihnutí ľudia,
  • ľudia s určitými profesiami (ťažko fyzicky pracujúci, športovci a podobne),
  • ľudia obývajúci podkrovia, sociálne zariadenia, žijúci osamelo.

ODPORÚČANIA

  • dodržiavať pitný režim,
  • ľahšie sa stravovať,
  • vhodne sa obliekať,
  • zabezpečiť domovy a pracoviská pred prenikaním priamych slnečných lúčov cez okná alebo svetlíky, tienením, napr. žalúziami alebo roletami,
  • vhodne si rozvrhnúť aktivity medzi 12:00 a 16:00 a nezdržiavať sa na priamom slnku,
  • aspoň raz denne sa osviežovať vlažnou sprchou (pozor na príliš studenú vodu),
  • používať ľahké svieže vône,
  • vyberať si pleťové krémy s UV ochranou,
  • nefajčiť,
  • pri cestovaní použiť slnečné okuliare, opaľovacie krémy alebo tieniace fólie lebo prudké slnko spáli nechránenú pokožku už za 20 minút.

POŽIARE

 

Vysoká teplota, dlhotrvajúce sucho, nízka vlhkosť vzduchu a silný vietor, to sú podmienky pre vznik a šírenie lesného požiaru, požiare suchej trávy, krovín  ale aj odpadov.  Požiar v lese sa môže šíriť aj pod zemou, čo je veľmi nebezpečné, pretože je ťažké predpokladať jeho šírenie. 

Prevencia :

  • oheň zakladáme v lese iba na vyhradených miestach,  nezahadzujeme sklenené veci a ohorok z cigarety,
  • oheň nezakladáme pri silnejšom vetre a oheň nikdy nenechávame bez dozoru,
  • Pred odchodom skontrolujeme stav ohniska - pahreba nesmie obsahovať žeravé uhlíky, ktoré by mohol vietor rozfúkať,
  • je potrebné byť na eventuálny požiar pripravený: voda, plachta na hasenie a pod.

Čo robiť v prípade požiaru

  • okamžité ohlásenie požiaru na čísle tiesňového volania 112 alebo 150,
  • ak je to nutné požiar treba uhasiť, alebo vykonať potrebné opatrenia na zabránenie jeho šíreniu
  • uzavrite prívod plynu,
  • v prípade potreby vyveďte zvieratá a zoberte si cenné veci mimo priestoru požiaru,
  • uvoľnite prístupové cesty záchranným zložkám a nekomplikujte činnosť,
  • v prípade potreby a na základe výzvy poskytnúť súčinnosť záchranným zložkám.

PRÍVALOVÉ DAŽDE/NÁHLA BÚRKOVÁ ČINNOSŤ

 

Prívalové dažde

 

Silné prehánky spojené s búrkovou činnosťou  sú v letnom období častým a bežným javom. Vo väčšine prípadov trvajú krátko (do 30 minút). Niekedy sa však vytvorí mimoriadne aktívna búrková bunka a vo veľmi krátkom čase z nej vypadne extrémne množstvo zrážok, ktoré nestačia normálne odtiecť, prípadne vsiaknuť. Vysoké nebezpečenstvo vzniká, ak sa takýchto buniek vytvorí opakovane, v približne rovnakej oblasti.

Takmer polovicu úmrtí počas záplav tvoria úmrtia vo vozidlách. Šoférovanie cez zaplavené oblasti môže byť extrémne rizikové. Ak vás zastihne táto pohroma v aute, tak:
> Nikdy nejazdite cez zaplavenú cestu alebo most, ak neviete odhadnúť hĺbku vody. Auto pri ponorení karosérie ľahko stratí kontakt s vozovkou. Na mostoch hrozí aj ich zrútenie.

> Vráťte sa späť a pohľadajte inú cestu.
> Zastaňte na vyvýšenom mieste.
> Počúvajte rádio a dopravný servis.
> Neostávajte v zaplavenom aute – ak ho zaleje voda, vystúpte a nájdite si vyvýšené miesto.

Čo robiť ak nás zastihne búrka


Na túru chodievajte v skupine najmenej troch osôb. Ak by sa stal úraz jednému z vás, druhý poskytuje pomoc priamo na mieste a tretí vyhľadá pomoc v okolí. 

Snažíme sa opustiť voľné priestranstvo - lúku, pole, vodnú plochu. Keď to nestihneme a nejde o vodnú plochu, potom sa treba zdržiavať čo najnižšie - ľahneme si. 

Vyhýbame sa korytám potokov a snažíme sa búrku prečkať na bezpečnom mieste – horská chata, auto, autobus. Síce to nie sú úplne bezpečné miesta, ale vždy je menšie riziko zásahu bleskom ako na priamom priestranstve. 

Počas búrky sa snažíme nebežať, nebicyklujeme, vypneme mobilný telefón, odložíme dáždnik a nenosíme nad úrovňou hlavy žiadne predmety kde je kov – slúžili by ako zvod blesku. Tak isto sa vyhýbame silno premočenej zemi – voda je vodičom elektrického prúdu. Voda má väčšiu vodivosť ako zem - V mokrom teréne sa prúdy po údere blesku môžu šíriť až na vzdialenosť 300 metrov.


Treba stáť na vzdialenosť menšiu ako 2 metre od vysokých osamotených predmetov – stromy, komíny, budovy, ktoré nie sú zaistené bleskozvodom.


Asi v 10 % prípadoch sa kanál blesku vetví, blesk takto zasiahne viacero predmetov (ľudí). Ak stanujeme v horách – včas opustíme stan a zostúpime do doliny. Najvhodnejšie je mať dopredu premyslené miesto úkrytu. Na zistenie aktuálneho stavu počasia je vhodné mať vždy pri sebe komunikačné prostriedky a pomocou nich sledovať predpovede počasia. Počas búrkového obdobia bivaky plánujeme mimo hrebeňov hôr a mimo otvorených priestranstiev. Vodné plochy sa snažíme opustiť ešte pred príchodom búrky, pretože silný vietor a následné vysoké vlny nám môžu skomplikovať situáciu. 

Počas búrky je nebezpečné chytať ryby, pretože udica priťahuje blesky. Neschovávajte sa pod skalné previsy a jaskyne ak jej dĺžka nie je aspoň 1 1/2 výšky dospelého človeka a nad hlavou nie je voľný priestor minimálne 1/2 dĺžky dospelého človeka, od vchodu treba dodržať vzdialenosť minimálne meter. Je vhodné si čupnúť. Pokyny je dôležité dodržať predovšetkým z bezpečnostných dôvodov. Ak blesk udrie v našej blízkosti, po mokrej skale bude zostupovať k nášmu miestu úkrytu. Má tri možnosti postupovania – vľavo, vpravo, alebo pôjde cez vnútornú stranu výklenku, v ktorom sme my. Ak nedodržíme doporučenú vzdialenosť, hrozí že preskočí na nás, pretože spĺňame funkciu „vodivého mostíka“. Vzdialenosť medzi osobami nemá byť menšia ako 3 m. 

 

Prvá pomoc pri zasiahnutí bleskom

 

• zváženie situácie – dbáme na vlastnú bezpečnosť,
• zabezpečíme privolanie pomoci,
• pri zastavení dýchania a obehu poskytneme prvú pomoc, ak je osôb viac resuscitujeme osoby, ktoré sú priamo v ohrození života,
• vykonáme protišokové opatrenia, ošetríme rany a popáleniny.


Keď zaznie siréna

KEĎ ZAZNIE SIRÉNA (mimo doby pravidelného preskúšania):

  1. hrozí alebo vznikla mimoriadna udalosť,
  2. podľa tónu signálu a dĺžky jeho trvania zistite, pred  čím vás varuje,
  3. počúvajte následnú hovorenú informáciu vysielanú rozhlasom, televíziou alebo hlásením obecného (mestského) rozhlasu.

Varovné signály na varovanie obyvateľstva sú nasledovné:

a) „VŠEOBECNÉ OHROZENIE“ – dvojminútovým kolísavým tónom sirén pri ohrození alebo pri vzniku mimoriadnej udalosti, ako aj pri
    možnosti rozšírenia následkov mimoriadnej udalosti,

b) „OHROZENIE VODOU“ – šesťminútovým stálym tónom sirén pri ohrození ničivými účinkami vody.

c) „KONIEC OHROZENIA“ – dvojminútovým stálym tónom sirén bez opakovania pre koniec ohrozenia alebo koniec pôsobenia následkov
    mimoriadnej udalosti.





Varovné signály a signál „KONIEC OHROZENIA“ sa následne dopĺňajú hovorenou informáciou prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Hovorená informácia obsahuje:

      a) deň a hodinu vzniku alebo ukončenia ohrozenia,

      b) údaje o zdroji ohrozenia,

      c) údaje o druhu ohrozenia,

      d) údaje o veľkosti ohrozeného územia,

      e) základné pokyny na konanie obyvateľstva.

Preskúšanie prevádzkyschopnosti systémov varovania obyvateľstva sa vykonáva dvojminútovým stálym tónom sirén po predchádzajúcom informovaní obyvateľstva o čase skúšky prostredníctvom hromadných informačných prostriedkov.

Preskúšavanie sirén:

  • elektromotorických je spravidla každý druhý piatok v mesiaci o 12:00 hod,
  • elektronických sirén je dva krát ročne, spravidla v júni a decembri.

Varovací systém sa nesmie preskúšavať:

a) v nočných hodinách,

b) v dňoch pracovného pokoja,

c) spôsobom, pri ktorom by mohla nastať zámena so skutočným varovaním obyvateľstva.

 

ČO UROBIŤ KEĎ ZAZNIE SIRÉNA (mimo doby pravidelného preskúšania)

 

1. okamžite sa ukryte

  • pri pobyte mimo budovu – vyhľadajte čo najrýchlejšie úkryt, prípadne vstúpte do najbližšej budovy a požiadajte majiteľa o dočasné ukrytie (úkrytom môže byť napr. výrobný závod, úrad, kancelária, obchod, verejná budova, súkromný byt, dom a pod.),
  • ak sa nachádzate v domácnosti – zhromaždite celú rodinu a byt neopúšťajte,
  • ak máte deti v školách – nesnažte sa ich vyzdvihnúť, bude o ne postarané,
  • v prípade, že cestujete automobilom a počujete varovný signál – zaparkujte a vyhľadajte úkryt v najbližšej budove. Ukrytie neuskutočňujte, keď zaznie varovný signál ohrozenie vodou.

2. zatvorte okná a dvere

  • vytvorte izolovaný uzavretý priestor – uzavrite a utesnite okná, dvere a vetráky, odstavte klimatizáciu (netesnosti prelepte páskou, väčšie netesnosti môžete utesniť tkaninami namočenými vo vode s rozpustnými saponátmi, penovou hmotou, tmelom a pod.),
  • uzavretím priestoru znížite pravdepodobnosť vlastného ohrozenia.

3. zapnite rádio alebo televíziu

  • sledujte vysielanie rozhlasu a televízie a riaďte sa podľa vysielaných pokynov - dozviete sa informácie o tom, čo sa stalo, prečo bola spustená siréna a varovanie obyvateľstva a čo sa bude ďalej robiť,
  • v prípade výpadku elektrického prúdu využite rádioprijímač na batérie,
  • telefonujte len v súrnom prípade, nezaťažujte telefónne linky, najmä nevolajte čísla tiesňového volania. Ťažko sa dovoláte a zbytočne tým komplikujete činnosť záchranárov, ktorí telefónnu sieť prednostne potrebujú.




Postup pri samovoľnej evakuácii

Ak je v  prípade mimoriadnej udalosti vyhlásená evakuácia  a  chcete rýchlo opustiť priestor ohrozenia  mimo organizovanú evakuáciu, vykonajte nasledovné opatrenia :

  1. Uzatvorte prívod plynu, vody a elektriny.
  2. Pripravte si a vezmite so sebou najnutnejšie veci (vymenované nižšie).
  3. Uzamknite byt.
  4. Skontrolujte či Vaši susedia vedia o vzniknutej situácii.
  5. V prípade, že vo Vašom okolí sa nachádzajú deti bez dozoru,  starí alebo nevládni ľudia – pomôžte im.
  6. Počúvajte miestny (obecný) rozhlas, autorádio či prenosné komunikačné zariadenia (napr. mobilný telefón s funkciou rádia),  dodržiavajte pokyny orgánov vykonávajúcich evakuáciu alebo autorádio, kde sa dozviete ďalšie potrebné informácie.
  7. V prípade ohrozenia účinkami nebezpečnej látky priestor opúšťajte vždy kolmo na smer vetra.
  8. V prípade ohrozenia účinkami nebezpečnej látky použite improvizované ochranné prostriedky.
  9. Rešpektujte pokyny poriadkovej a bezpečnostnej služby.
  10. Ak odchádzate k príbuzným alebo známym, nezabudnite po príchode nahlásiť svoj pobyt na príslušných úradoch (dôležité pre zistenie počtu zasiahnutých, nezvestných atď.)
  11. Vždy zachovávajte rozvahu!

V prípade evakuácie si zoberte so sebou batožinu  a to najmä:

  1. osobné doklady, peniaze, platobné karty a iné cennosti,
  2. lieky a nevyhnutné zdravotnícke pomôcky,
  3. základné potraviny a pitná voda na dva až tri dni,
  4. predmety osobnej hygieny,
  5. vrecková lampa,
  6. prikrývka alebo spací vak,
  7. náhradná osobná bielizeň, náhradný odev, náhradná obuv a nepremokavý plášť,
  8. ďalšie nevyhnutné osobné veci. 


Zásady poskytovania prvej pomoci

Zásady poskytovania prvej pomoci

            Hlavnou úlohou integrovaného záchranného systému (ďalej IZS) je poskytovanie pomoci osobám v tiesni, preto v prípade ak dôjde k mimoriadnej udalosti, pri ktorej sa zranili osoby, je v prvom rade potrebné privolať pomoc. Na to slúži číslo tiesňového volania 112, kde operátor na základe informácií poskytnutých volajúcim vyhodnotí situáciu a následne na miesto udalosti vyšle potrebné záchranné zložky IZS (zdravotníkov, hasičov, prípadne policajnú hliadku).

Zásady správneho poskytovania informácií pri volaní na číslo tiesňového volania 112:

  1. Čo sa stalo (druh udalosti, aké sily a prostriedky je potrebné vyslať)
  2. Kde sa stalo (obec, objekt, lokalita, okres, kraj)
  3. Komu sa stalo (postihnutí, poškodenie majetku, ohrozenie životného prostredia)
  4. Kedy sa stalo (dátum a čas)
  5. Poskytnutie ďalších doplnkových informácií (identifikácia kto volá, uvedenie telefónneho čísla pre spätné volanie)

Zranenie osoby

            Prvá pomoc je bezprostredná pomoc poskytnutá zranenej alebo chorej osobe. Ide o súbor opatrení, ktoré sa poskytujú postihnutému ešte pred odborným zdravotníckym ošetrením. Neposkytnutie prvej pomoci môže znamenať zbytočnú smrť! Prvá pomoc na mieste nehody a ochorenia je základom pre liečbu v nemocnici.

Poskytnutie prvej pomoci vedie k:

  • záchrane života,
  • zabráneniu vzniku komplikácií,
  • a k urýchleniu zotavenia.

Laicky poskytnutá prvá pomoc je lepšia ako žiadna pomoc!

Hlavné zásady poskytovania Prvej Pomoci

  • Bezpečnosť pri poskytovaní prvej pomoci (záchranca, postihnutý),
  • Zhodnotenie situácie,
  • Zhodnotenie úrazu alebo ochorenia,
  • Volanie odbornej pomoci (112, v prípade len zdravotného problému linku 155),
  • Poskytnutie prvej pomoci,
  • Odovzdanie postihnutého odbornej pomoci (zložky IZS). 

Vybavenie na poskytnutie prvej pomoci

Vaše ruky, auto - lekárnička a ak je k dispozícií AED – automatický externý defibrilátor.

Vyšetrenie postihnutého

  1. vedomie - reakcia na oslovenie, zatrasenie alebo uštipnutie,
  2. dýchanie – naklonenie sa nad postihnutého či je alebo nie je počuť, cítiť dýchanie a či sú vidieť dýchacie pohyby (ak nie ide o zastavenie dýchania),
  3. krvný obeh, ak nie je prítomné dýchanie ide o zástavu srdca (krvného obehu), treba začať resuscitovať.

Život zachraňujúce úkony

  • uvoľnenie, spriechodnenie dýchacích ciest (záklon hlavy - Manéver „prst – brada“),
  • záchranné dýchanie (z pľúc do pľúc) – nemusí sa vykonávať v prípade možnosti ohrozenia záchrancu,
  • stláčanie hrudníka – masáž srdca :
    • miesto u dospelého: stred hrudnej kosti /úroveň prsných bradaviek, frekvencia stláčania 100 – 120 min, hĺbka 5 – 6 cm,
    • miesto u dieťaťa - spojnica medzi prsnými bradavkami a 1cm pod (dolná tretina hrudnej kosti), používajú sa 2 prsty, dlaň jednej ruky alebo dlane oboch rúk (v závislosti od veľkosti dieťaťa),
  • U dieťaťa – začína sa 5 úvodnými vdychmi, ak naďalej nie je prítomné dýchanie začínate 30(stlačení) :2(vdychy) u všetkých detí.
  • zastavenie závažného krvácania
  • aj samotná masáž srdca bez dýchania je život zachraňujúci úkon.

Postup pri nehode

  1. zhodnotenie situácie
  • obliecť reflexnú vestu,
  • zapnúť varovné osvetlenie,
  • umiestniť výstražný trojuholník,
  • zaistiť proti pohybu a prevráteniu,
  • vytiahnuť kľúč zo zapaľovania,
  • zistiť poranenia,
  • privolať pomoc (112).

  1. poskytnutie prvej pomoci – život ohrozujúci stav
  2. privolanie odbornej pomoci (linka 112, v prípade život ohrozujúceho stavu 155).

Zastavenie závažného krvácania: Pravidlo 5 Z

  • Zistiť krvácanie, 
  • Zatlačiť v rane – vytvoriť tlakový obväz, ak krváca, znova prekryť na pôvodné krytie. Ak je v rane cudzí predmet – nevyberať, fixovať, prekryť (okolo cudzieho predmetu),
  • Zdvihnúť nad úroveň srdca,
  • Zabrániť šoku –  pravidlo 5 T,
  • Zavolať pomoc (112).

 

Obrázok č. 1 Karta prvej pomoci (Zdroj: http://auto.sme.sk/c/4351262/karta-prvej-pomoci-stiahnite-si-ju-zdarma-z-natankujsmesk.html)

Protišokové opatrenia

Riadia sa pravidlom 5T

  1. 1.      Teplo – prikrytie pacienta, dekou, striebornou fóliou z auto - lekárničky
  2. 2.      Ticho – upokojenie pacienta
  3. 3.      Tekutiny – protišoková poloha – zdvihnutie dolných končatín
  4. 4.      Tíšenie bolesti – uložiť postihnutého do úľavovej polohy,
  5. Transport – privolať odbornú pomoc 112

Poskytnutie prvej pomoci pri zasiahnutí nebezpečnou látkou

  • Vlastná bezpečnosť, ak nie je ohrozená
  • postihnutú osobu čo najrýchlejšie vyniesť, príp. vyviesť z ohrozeného priestoru,
  • zabezpečiť protišokové opatrenia, zastaviť život ohrozujúce krvácanie – pravidlo 5Z,
  • ak je postihnutá osoba v bezvedomí, zaistiť vedomie, dýchanie a krvný obeh, ak nie sú prítomné začať vykonávať KPR – resuscitácie,
  • zabezpečiť odborné ošetrenie (privolať pomoc 112).

Úrazy v horskom teréne     

            Ak k udalosti dôjde vo vysokohorskom teréne, je nutné volať na číslo Horskej záchrannej služby 18 300. V prípade ak nám toto číslo nie je známe, je potrebné zavolať na číslo tiesňového volania 155, kde operátor volajúceho zabezpečí konzultáciu, asistovanú prvú pomoc a pošle Horskú záchrannú službu.

Železničné nehody

            V posledných rokoch dochádza v Slovenskej republike k častým nehodám na železničných priecestiach. Ak došlo k nehode alebo nastane situácia, ktorá môže viesť k nehode (napr. porucha zabezpečovacieho zariadenia, uväznené motorové vozidlo na priecestí a pod.) je nutné na čísle tiesňového volania 112 alebo čísle Polície 158, oznámiť jednotné identifikačné číslo železničného priecestia, ktoré je pridelené každému železničnému priecestiu a nesie identifikačné údaje o danom priecestí.

Jednotné identifikačné číslo je umiestnené na strane výstražného kríža (Dopravné značky A 30a, A 30b) zo strany od železničnej trate, prípadne ak je dopravná značka poškodená je možné fóliu nalepiť na skriňu výstražníka zo strany od koľaje.

 

Postup ohlásenia mimoriadnosti na priecestí:

  1. Osoba, ktorá spozoruje na železničnom priecestí nehodu, resp. inú nebezpečnú situáciu, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť na železničnej trati alebo v blízkosti priecestia, zavolá na linku tiesňového volania 112, alebo na linku Polície 158 pomocou mobilného telefónu resp. miesta najbližšieho telefonického spojenia. Súčasne nahlási službukonajúcemu operátorovi aj JIČ priecestia – napr. SP2727. Každé priecestie je označené písmenami SP (slovenské priecestie) a 4 - miestnym číslom.
  2. Z databázy údajov zasielaných na koordinačné stredisko IZS a PZ SR operátor podľa JIČ lokalizuje dotknuté priecestie. Z databázy údajov zistí telefónne číslo a upozorní príslušného výpravcu alebo dispečera s požiadavkou na prijatie potrebných opatrení pre zamedzenie nehodovej udalosti (napr. zastavenie vlaku, vypnutie trakčného vedenia a pod.).
  3. Operátor má k dispozícii aj ostatné potrebné údaje (GPS súradnice, elektrifikácia trate, názov komunikácie, železničný km, cestný km, príp. iné). Operátor pošle na výjazd IZS a nehodu následne oznámi Polícii.


Viac informácií nájdete na: http://www.zsr.sk/slovensky/priecestia/zeleznicne-priecestia-vseobecne.html?page_id=2062

 

Európske číslo tiesňového volania 112 je rovnaké pre všetky členské krajiny EÚ!


Kedy volať na číslo tiesňového volania 112?

Na všetky čísla tiesňového volania treba volať len v prípadoch keď je ohrozený ľudský život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a kedy je nutný okamžitý zásah zložiek integrovaného záchranného systému.

požiaru budov, automobilových vozidiel, lesa alebo iných objektov; ak vidíte plamene alebo dym z okien budov, lesov, atď.

prírodnej katastrofy – povodní, veternej smršti, snehových kalamít, kedy došlo k ohrozeniu ľudského života, zdravia alebo majetku,

závažných dopravných nehôd, pri ktorých sú zranené alebo usmrtené osoby ,

lúpežného prepadnutia či krádeže (napr. automobilového vozidla, peňaženky, batožiny, a podobne,

lúpežného vlámania do budov alebo automobilových vozidiel,

ak je potrebné vyslobodiť osoby uväznené v havarovanom vozidle alebo pod troskami budov alebo popadaných stromov,

ak nájdete podozrivú batožinu, v ktorej by mohla byť umiestnená výbušnina,

ak nájdete osobu ležiacu na zemi v bezvedomí,

ak ste svedkom násilia, bitky alebo výtržností,

ak ste svedkom pokusu o samovraždu,

závažných poranení – keď nemôžete zastaviť krvácanie, keď sa niekto dusí alebo nemôže dýchať, ak niekto utrpel poranenie elektrickým prúdom,

ak chcete polícii oznámiť skutočnosti k trestnej činnosti alebo informácie k hľadaným alebo prenasledovaným osobám.

Ako správne volať na číslo tiesňového volania 112?

Na číslo tiesňového volania 112 môžete volať z akéhokoľvek

telefónu, pevnej linky, mobilu či telefónneho automatu.

Vytočte čísla 1-1-2 bez predvoľby a počkajte, kým sa

na druhej strane linky ozve operátor. Volaním na číslo

tiesňového volania 112 sa dovoláte na najbližšie

koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému.

zdroj:   http://www.minv.sk/?OAIPV

Ďalšie užitočné rady, ako postupovať v rôznych krízových situáciách, nájdete tu . 

Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00
Utorok: -
Streda: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00
Štvrtok: -
Piatok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00

Fotogaléria

Kalendár

Elektronické služby obce

Návštevnosť

Novinky

Oznámenie o výmene jódových profilaktík občanom obce Horný Pial od 9. októbra 2017

[ čítaj viac ]

Oznámenie o pristavení veľko-objemového kontajnera na objemný odpad z domácností k budove obecného úradu v Hornom Piale v dňoch 20. - 22. októbra 2017

[ čítaj viac ]

Zoznam zaregistrovaných kandidátov pre voľby do zastupiteľstva Nitrianskeho samosprávneho kraja

[ čítaj viac ]

Odvolanie času zvýšeného nebezpečenstva požiaru v katastri okresu Levice

Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Leviciach v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov a na základe § 2 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov odvoláva ...

[ čítaj viac ]

OZNAM SLOVAK TELEKOMU a.s.

SLOVAK TELEKOM a.s. oznamuje občanom, že vo štvrtok - 17. augusta 2017 v čase od 8:00 do 17:00 hod. bude prerušená telekomunikačná prevádzka z dôvodu zmeny technológie MTS v ktorej sú prevádzkované telekomunikačné služby v našej lokalite. Za trpezlivosť a pochopenie vopred ďakujú.

[ čítaj viac ]

1 2 3 4 5 6